Ubytovanie v blízkosti Kostol svätého Mikuláša Praha 1

Kostol svätého Mikuláša (kostel sv. Mikuláše)

Kostol svätého Mikuláša, nazývaný aj chrám svätého Mikuláša, je barokový kostol v Prahe na Malostranskom námestí. Bol postavený v rokoch 1704–1755 na mieste, kde pôvodne stál gotický kostol z 13. storočia tiež zasvätený sv. Mikulášovi. Až do 17. storočia stála neďaleko aj románska rotunda sv. Václava.

V minulosti na veži kostola mali službu hlásní, ktorí mali za úlohu hlásiť prípadné požiare či blížiaceho sa nepriateľa.

Dejiny

Kostol bol stavaný v niekoľkých etapách v priebehu 1. polovice 18. storočia. Najprv podľa projektu Kryštofa Dientzenhofera, neskôr jeho syna Kiliána Ignáca Dientzenhofera. Z rokov 1703 – 1711 pochádza západné priečelie, priestor predsiene s chórom, kaplnka sv. Barbory, kaplnka sv. Anny a dve polia lode s bočnými kaplnkami. Kilián Ignác upravil otcov projekt a o. i. navrhol vyššiu kupolu i vedľa stojacu vežu. Stavebne riadil budovanie tretieho poľa lode a trojlistového záveru s oválnou kupolou a s vežou. Vrchnú časť veže staval po roku 1750 Anselmo Lurago, žiak a zať K. I. Dienzenhofera.

Charakteristika

Kostol sv. Mikuláša je postavený na Malej Strane. Je považovaný za jednu z najkrajších barokových stavieb Prahy. Chrám je situovaný v nároží komplexu budov bývalého jezuitského malostranského internátu.

Poschodové priečelie chrámu je široko rozložené a nezvykle zvlnené, poschodie je zdobené balustrádou a ukončené štítovým nástavcom. Chrám vyniká nielen architektúrou, ale i výzdobou. Upútajú najmä stropné fresky v lodi od Jána Lukáša Krackera z r. 1760 a v 70 m vysokej kupole od Františka Karola Palka. Interiér je ďalej zdobený sochami Františka Ignáca Platzera, závesnými obrazmi pašiového cyklu od Karola Škrétu, a radom ďalších malieb od Palka, Kramolína, Raaba.

Veža

Veža, ktorú navrhol Kilián Ignác Dienzenhofer, mala byť pôvodne úplne nízka. Súčasníci sa obávali jej pádu a prišlo k protestom radných. Celkovo je to však v súlade s Kiliánovou snahou zbaviť priestor pôvodnej racionality, pričom je všetko inžiniersky dokonale premyslené. Ide o kópiu veže kostola sv. Mikuláša v Starom Meste.

Za socializmu si vo veži vybudovala Štátna bezpečnosť pozorovateľňu, z ktorej bolo možné sledovať americké a juhoslovanské veľvyslanectvo a prístupovú cestu k západonemeckému veľvyslanectvu. Posledné správy o pozorovaní z tohto miesta sú z roku 1990. 15. apríla 2010 boa pozorovatelňa s krycím názvom „Kajka“ sprístupnená verejnosti, je v nej expozícia, ktorá dokumentuje činnosť Správy sledovania ŠtB.